The post Menej prekážok pre cudzincov na pracovisku? ŠIOV a IOM pripravujú nové integračné nástroje appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

Kedy a kde hľadať informácie o svojej budúcnosti?

• Termín: 26. január 2026
• Čas: 14:30 – 16:30
• Miesto: Online – pripojte sa odkiaľkoľvek, kde sa cítite dobre
• Registrácia zdarma

Prečo je tento veľtrh prvým krokom k excelentnosti? Tento veľtrh nie je len o teórii, ale o reálnom prepojení so svetom práce. Čo toto podujatie ponúkne?

• Prehľad o školách bez cestovania.
• Odpovede od odborníkov z oblasti vzdelávania a praxe.
• Prehľad o trendoch a moderných technológiách, ktoré sa dnes používajú vo vzdelávaní v oblasti stavebníctva, poľnohospodárstva a potravinárstva.
• Výhodách duálneho vzdelávania – od zárobku už počas štúdia až po takmer 100 % istotu uplatnenia ihneď po skončení školy.

Nezmeškajte príležitosť zarezervovať si svoju cestu k úspechu. Online veľtrh profíkov je výborným sprievodcom pri výbere školy, ktorá dá zmysel aj istú budúcnosť!

Viac informácií nájdete na www.cestaprofika.sk.

The post Cesta k majstrovstvu začína tu: Vyberte si školu na Online veľtrhu profíkov! appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

Potravinárstvo: Spája tradičné remeslo s umením, precíznosť s inováciou a super vôňou

Moderné potravinárstvo je sektor, ktorý je postavený na tvorivosti, bezpečnosti a kvalite. Potraviny sú základná ľudská potreba a štúdiom v tomto odbore každý priamo prispieva k tomu, aby ľudia mali dostupné jedlo.

V Strednej odbornej škole potravinárskej v Nitre bude špeciálny program v rámci Týždňa profíka prebiehať od 24.11. do 28.11.2025. Žiaci sa budú môcť zapojiť do workshopov s odborníkmi z praxe, kde si vyskúšajú výrobu čokoládových cukroviniek a pekárskych výrobkov. Súčasťou programu bude aj stretnutie so Strýcom Filipom a spoznávanie duálneho vzdelávania v potravinárstve.

Viac o aktivitách v sektore potravinárstva

Poľnohospodárstvo: Svet plný dronov a smart traktorov

Poľnohospodárstvo je dnes jedným z najväčších technologických hitov, využíva drony, smart traktory, 3D mapovanie pôdy a ekologické riešenia. Žiaci v mestách ako Galanta na Strednej odbornej škole technickej, Pruské na Strednej odbornej škole, Rimavská Sobota na Strednej odbornej škole technickej a agropotravinárskej a Moldava nad Bodvou na Gymnáziu Štefana Moysesa a SOŠ agrotechnickej, budú môcť na vlastné oči vidieť, ako sa mení slovenský agro sektor.

Viac o aktivitách v sektore poľnohospodárstva

 Stavebníctvo: Remeslo, technologické inovácie a praktické uplatnenie

Moderné stavebníctvo je charakterizované inováciami, digitálnou precíznosťou a modernými riešeniami. Stavia sa pomocou 3D tlače, laserového merania, dronov a virtuálnej reality. V Strednej odbornej škole technológií a remesiel v Bratislave, Strednej odbornej škole remesiel v Považskej Bystrici a Stredná odborná škola technická Kukučínova 23 v Košiciach si návštevníci budú môcť vyskúšať praktické ukážky v odbore, v ktorom vidia výsledky svojej práce každý deň. A odborníci sú nesmierne žiadaní a dobre platení.

Viac o aktivitách v sektore stavebníctva

 Pre rodičov a budúcnosť

Podujatie je určené aj pre rodičov, aby získali reálne informácie o tom, ako stredné odborné školy pripravujú žiakov na perspektívne povolanie. Počas Týždňa profíka získajú prehľad o možnostiach praxe a okamžitom uplatnení sa na trhu práce po škole, keďže stredné odborné vzdelanie znamená stabilnú a dobre platenú budúcnosť.

Podujatie Týždeň profíka organizuje State Vocational Education Institute (ŠIOV) v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

The post Týždeň profíka 2025: Remeslá s budúcnosťou – spoľahlivá kombinácia poctivého remesla a špičkovej technológie appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

The post Prof. Dr. Ursula Renold na Slovensku: Kľúčové faktory prepojenia vzdelávania a trhu práce appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

Tento rozhovor vám prinášame v rámci projektu zameraného na zvýšenie kvality a atraktivity odborného vzdelávania na Slovensku, ktorý sa realizuje v Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Máme tak jedinečnú príležitosť inšpirovať sa tými najlepšími, keďže švajčiarsky systém odborného vzdelávania je uznávaný ako jeden z najlepších na svete.

Aké sú kľúčové piliere úspešnej stratégie odborného vzdelávania v 21. storočí?

To je dôležitá otázka, pretože v 21. storočí digitálna transformácia zásadne mení vzdelávacie systémy a trhy práce po celom svete. Hlavnou výzvou je rýchla zmena požiadaviek na kvalifikáciu, ktorá núti priemysel rýchlo sa prispôsobovať. Tradičné denné školy môžu mať problém udržať tempo týchto zmien a preto je nevyhnutné prehodnotiť spôsob, akým sa rozvíjajú a aktualizujú zručnosti.

Riešením je vytvoriť silnú spoluprácu s organizovaným priemyslom, napríklad s asociáciami zamestnávateľov, aby sa pracovisko stalo významným vzdelávacím prostredím. Výhodou tohto modelu je možnosť využívať najmodernejšie technológie v podnikoch. Navyše, žiaci tak získajú pracovné skúsenosti, čo aj z dát vyplýva ako kľúčové.

Očakávané rýchle zmeny v nasledujúcich 10 – 20 rokoch spôsobia, že podniky budú čoraz viac vyhľadávať zamestnancov s prierezovými zručnosťami, ako sú napríklad mäkké zručnosti. Výskumy ukazujú, že práve tieto zručnosti sa najlepšie učia na pracovisku. Preto krajiny, ktoré úzko spolupracujú s priemyslom, získajú konkurenčnú výhodu, zatiaľ čo tie, ktoré tak neurobia, budú mať problémy držať krok.

Aké stratégie môžu pomôcť malým a stredným podnikom (MSP), ktoré často zápasia s nedostatkom zdrojov, efektívne sa zapojiť do duálneho vzdelávania?

Je potrebné pochopiť, že duálny vzdelávací systém – teda kombinácia práce a učenia sa v podniku – je pre spoločnosť investícia, ktorá sa môže vyplatiť.

Dobre vyvážený učebný plán, ktorý zodpovedá potrebám priemyslu, motivuje podniky investovať do vzdelávania. Ak produktivita žiaka v priebehu času prevýši náklady na investíciu do jeho vzdelávania, podnik získa návratnosť tejto investície.

V motivácii MSP k účasti na duálnom vzdelávaní môžu pomôcť aj tréningové aliancie. Na ich koordináciu je však potrebná líderská spoločnosť, obchodná komora alebo iná organizácia, ktorá bude zabezpečovať odborné vzdelávanie v rámci duálneho systému.

Na základe mojich skúseností z 30-tich krajín – vrátane pilotného projektu v Nepále – môžem povedať, že aj nízkopríjmové krajiny môžu úspešne zaviesť model odbornej prípravy, ktorý je pre podniky finančne výhodný. To dokazuje, že najlepšou motiváciou pre podniky investovať do vzdelávania je preukázanie jeho ziskovosti.

Dá sa návratnosť investícií do odborného vzdelávania vyjadriť v raste HDP?

Je to komplexná otázka. Teoreticky platí princíp fiškálneho multiplikátora, ktorý ukazuje, koľko môže vygenerovať jedno euro investované štátom. Avšak kvôli mnohým nepozorovateľným faktorom a časovému odstupu medzi zavedením duálneho systému a jeho dopadom na HDP je ťažké stanoviť priamu kauzálnu súvislosť.

Aké ekonomické ukazovatele sú možno konkrétnejšie?

Priklonila by som sa k mikroekonomickému prístupu, ktorý by analyzoval, či vzdelávací program prináša konkrétne výhody jednotlivým podnikom v určitom odvetví, napríklad vo výrobe. Kľúčom je vypočítať investičné a školiace náklady a porovnať ich s produktívnym prínosom žiaka v priebehu času. Hoci tento prístup zahŕňa mnoho predpokladov, úspešne sa uplatnil v mnohých krajinách.

Čo sa môžeme naučiť z krajín so silným systémom odborného vzdelávania, ako je napríklad Švajčiarsko?

Podniky fungujú nielen ako vzdelávacie prostredie, ale aj ako prognostici vo svojom odvetví. Dokážu predpovedať budúce trendy, technológie a zmeny vo svojom sektore. Vedia lepšie než výskumníci, ktorí analyzujú historické údaje, aké nové produkty, inovácie a zručnosti budú v nasledujúcich rokoch potrebné. Zapojenie zamestnávateľov, najmä tých s vlastným výskumom, pomáha formovať budúce učebné osnovy. Výskum Univerzity v Zürichu (prof. Dr. Uschi Backes-Gellner a jej tím) poukazuje na tzv. „efekt prelievania“ – podniky, ktoré zavádzajú nové technológie (napr. drony, robotiku) do programov duálneho vzdelávania, prinášajú výhody celej krajine. Dokonca aj malé podniky, ktoré tieto technológie nevyužívajú priamo, získavajú prístup k novým poznatkom, čím sa zabezpečuje budúca pripravenosť pracovnej sily. Tento dynamický systém udržiava odborné vzdelávanie relevantné a v súlade s technologickým pokrokom.

Aké kľúčové trendy budú v blízkej budúcnosti formovať odborné vzdelávanie?

Kľúčové trendy sú jasné: digitálna transformácia, digitálne pracovné procesy a umelá inteligencia formujú všetky odvetvia. Podniky sú vždy prvé, ktoré prijímajú nové technológie, zatiaľ čo vládam trvá dlhšie, kým aktualizujú učebné osnovy. To vytvára rozdiel medzi potrebami vzdelávania a priemyslu. Silné partnerstvo s podnikmi však, ako už bolo spomenuté, umožňuje žiakom učiť sa priamo na pracovisku s využitím najmodernejších technológií, čím si zabezpečia konkurenčnú výhodu.

To je obzvlášť dôležité pre Slovensko. Zapojením popredných podnikov do tvorby vzdelávacích programov, najmä učebných osnov, môže pripraviť pracovnú silu na budúce povolania. Ekonomika je stabilnejšia ako vládne politiky, ktoré sa môžu meniť každé štyri roky. Podniky však, aspoň dúfajme, zostávajú a poháňajú dlhodobý hospodársky rast.

Pre krajinu s mnohými malými a strednými podnikmi je duálne odborné vzdelávanie nevyhnutné, pretože tieto podniky sa často spoliehajú viac na prakticky zručných pracovníkov než na univerzitných absolventov. Ak príliš veľa ľudí skončí univerzitu bez pracovných skúseností, majú problém nájsť si zamestnanie, zatiaľ čo podniky zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. To vedie k nesúladu medzi vzdelávacím systémom a potrebami trhu práce. Na podporu hospodárskeho rastu sa Slovensko musí sústrediť na duálne vzdelávanie, aby pripravilo viac prakticky zameraných pracovníkov, a nielen akademických absolventov.

Keď sa žiaci rozhodujú, či si vybrať odborné vzdelávanie, je nevyhnutné, aby pre nich bolo dostatočne atraktívne. Prečo niektoré krajiny zlyhávajú v atraktivite systému odborného vzdelávania a prípravy?

Väčšina krajín zlyháva, pretože vyvinuli vzdelávací systém s tzv. slepými uličkami. Ak odborné vzdelávanie a príprava na strednej škole neponúkajú jasné cesty pre možnosti ďalšieho vzdelávania a kariérny rast, žiaci to vnímajú ako nevýhodu. Rozdelenie schopností v rámci jednej generácie je v jednotlivých krajinách pomerne konzistentné. Akademicky nadaní jednotlivci majú tendenciu pokračovať vo vysokoškolskom vzdelávaní, zatiaľ čo viac ako polovica ročníka je často praktickejšie zameraná alebo vyniká v mäkkých zručnostiach. Ak táto väčšina nemá príležitosti na kariérny rast, môže odborné vzdelávanie vnímať ako slepú uličku, čím sa stáva menej atraktívnym. Mladí ľudia chcú vstupovať do oblastí s jasnými cestami pre rast. Kľúčovým chýbajúcim prvkom v niektorých krajinách je pokročilé profesionálne vzdelávanie a príprava (PVP), ktoré je nad rámec odborného vzdelávania, ale mimo vysokoškolského systému. Silné neuniverzitné programy poskytujú možnosť ďalšieho rozvoja, zabezpečujú kariérny rast a robia odborné vzdelávanie a prípravu atraktívnejšou voľbou. Toto je obzvlášť dôležité vo svete, ktorý je vážne vystavený výzvam digitálnej transformácie. Všetci pracovníci budú musieť viackrát počas svojej praxe získať nové zručnosti a len málokto to urobí s bakalárskym alebo magisterským titulom z univerzity.

Môže byť vzdelávanie dospelých dostatočnou alternatívou?

Čo je vzdelávanie dospelých? Rozumiem, že na Slovensku ide o neformálne ďalšie vzdelávanie. Podľa môjho názoru to však nestačí. Zamestnanci potrebujú druhú alebo tretiu príležitosť získať ďalší formálny diplom. Formálne kvalifikácie sú dôležité, pretože trh práce ich odmeňuje vyššími mzdami v porovnaní s neformálnym celoživotným vzdelávaním. Kvalita neformálnych kurzov môže byť nevyrovnaná, čo sťažuje podnikom posúdenie ich skutočnej hodnoty. Tento problém neexistuje len na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách.

Ako vyzerá PVP systém v praxi?

Štandardy a kvalita profesionálneho vzdelávania a prípravy (PVP) sú stanovené a kontrolované národnou autoritou, ako je ministerstvo školstva, ktoré zabezpečuje konzistenciu a uznávanie vzdelávania v čase. To znamená, že ak niekto získa diplom PVP na úrovni EQF7, napríklad v oblasti riadenia ľudských zdrojov, zamestnávatelia hneď poznajú jeho hodnotu, pretože je v súlade so štandardizovaným rámcom na národnej úrovni.

Podniky nemusia opätovne testovať kandidátov, pretože sa môžu spoľahnúť na zabezpečenie kvality ministerstvom školstva. Programy PVP môžu byť formálne akreditované. Podliehajú kontrolám kvality, čo je uskutočniteľné pri obmedzenom počte štruktúrovaných programov. Naopak, hodnotenie kvality tisícov neformálnych kurzov celoživotného vzdelávania by bolo takmer nemožné a viedlo by k vysokým transakčným nákladom.

Ak by ste mali načrtnúť plán pre budúcnosť odborného vzdelávania a prípravy v priebehu nasledujúceho desaťročia, aké by boli hlavné míľniky?

Najskôr by som vyriešila medzery. V rámci môjho prístupu by som spolupracovala s profesijnými asociáciami zamestnávateľov na navrhnutí silného systému profesionálneho vzdelávania a prípravy (PVP). Výhodou je, že ak národný kvalifikačný rámec umožňuje úrovne šesť, sedem a osem mimo univerzitného systému, môže to výrazne stimulovať celý sektor. Tento prístup zároveň vytvára profesijné vzory v priemysle – odborníkov a manažérov, ktorí prešli z OVP do PVP a tým dokazujú, že táto cesta vedie k vyšším príjmom a kariérnemu rastu. Podporovanie takejto priepustnosti je nevyhnutné.

Druhý kľúčový krok je zapojenie zamestnávateľov. To musí ísť ruka v ruke s rozvojom PVP. Profesijné asociácie zohrávajú kľúčovú úlohu a mali by mať formálny vplyv na legislatívu – nielen pri formovaní obsahu kvalifikácií od úrovne tri po osem, ale aj pri zaviazaní sa poskytovať príležitosti na vzdelávanie na pracovisku. To znamená, že podniky musia prevziať zodpovednosť za prípravu školiteľov, vybavenie pracovísk pre mladých žiakov a dokonca investovanie do vzdelávania, ako už bolo spomenuté. Podpora zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily je v ich najlepšom záujme, najmä keď mnohé európske krajiny čelia nedostatku pracovnej sily kvôli demografickým zmenám. Najlepšou stratégiou je „nájsť“ a udržať si talenty – investovať do ich zručností, aby zostali, rástli a stali sa produktívnejšími v rámci podniku.

Ako môžu podniky udržať kvalifikovaných pracovníkov? Najmä mladých pracovníkov?

Prežitie a rast podniku závisí od toho, či má kvalifikovaných zamestnancov — toto je kľúčový aspekt strategického vedenia. Podniky musia pochopiť, že bez dobre vyškolenej pracovnej sily nemôžu zvyšovať produktivitu, čo je nevyhnutné pre efektivitu, konkurencieschopnosť a dlhodobý úspech. Aby to dosiahli, musia podniky starostlivo naplánovať svoju stratégiu pracovnej sily, najmä pri prijímaní mladých zamestnancov. Mnoho mladých profesionálov má tendenciu odísť po dvoch alebo troch rokoch, preto musia podniky nájsť spôsoby, ako si udržať najlepšie talenty. Tu prichádza do hry silná stratégia ľudských zdrojov.

Úsilie o udržanie zamestnancov často zahŕňa ponuku stimulov. Podniky môžu podporiť zamestnancov tým, že im umožnia čas na ďalšie vzdelávanie, pokryjú školné alebo poskytnú iné výhody na podporu profesijného rozvoja. Ďalším účinným prístupom je zavedenie tzv. dohôd o druhom formálnom diplome. Napríklad, podnik môže investovať do formálneho vzdelania zamestnanca s očakávaním, že ten ostane v podniku po určitú stanovenú dobu (napríklad dva alebo tri roky) po dokončení programu. Ak odíde predčasne, môže mať povinnosť vrátiť náklady na toto vzdelanie. Tento typ dohody je bežnou praxou v mnohých krajinách a pomáha podnikom zabezpečiť kvalifikovanú a lojálnu pracovnú silu.

Ak by sme sa na odborné vzdelávanie a prípravu pozreli z helikoptéry, akým smerom sa vyvíja?

Krajiny, ktoré rýchlo prijímajú priemysel ako partnera vo vzdelávaní, sú tie, ktoré prosperujú, najmä v ére digitálnej transformácie. Tempo technologických zmien je tak rýchle, že školy samotné nedokážu držať krok. Zapojením priemyslu už v raných fázach a uznaním, že pracoviská sú vo vzdelávacom prostredí cenné, pomôžu žiakov vybaviť zručnosťami, ktoré sa ťažko naučia v triede, ako napríklad mäkké zručnosti a praktické skúsenosti s najnovšími technológiami. Školy si jednoducho nemôžu dovoliť neustále investovať do najnovších inovácií, no podniky ich už používajú vo svojej každodennej prevádzke. Dáta jasne ukazujú, že krajiny, ktoré integrujú priemysel do vzdelávania, získavajú konkurenčnú výhodu. Na Slovensku už máte silné základy: národný kvalifikačný rámec, relevantné zákony a duálny systém pre OVP. Kľúčovým chýbajúcim prvkom je poskytnutie silnejšej úlohy priemyslu. To si vyžaduje formálne uznanie v legislatíve spolu s jasne zadefinovanými očakávaniami a zodpovednosťami.

Okrem toho, podniky potrebujú usmernenie. Zamestnávatelia by mali chápať ekonomické princípy, ktoré sú za vzdelávaním na pracovisku—prečo niektoré podniky investujú do vzdelávania, zatiaľ čo iné nie. Toto je dobre zdokumentovaná oblasť ekonomickej teórie a slovenské podniky, rovnako ako podniky v iných európskych krajinách, nakoniec sledujú cieľ, ktorým je generovanie zisku. Ak sa vzdelávanie považuje za internú investíciu — takú, ktorá vyžaduje počiatočné náklady, ale prináša dlhodobé výnosy — neexistuje dôvod, prečo by sa podniky nemali zapojiť.

The post Krajiny, ktoré podporujú úzku spoluprácu medzi odborným vzdelávaním a priemyslom, získajú v blízkej budúcnosti konkurenčnú výhodu appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

Konferenciu otvoril veľvyslanec Švajčiarskej konfederácie na Slovensku Peter Nelson spoločne so Slavomírom Partilom, štátnym tajomníkom pre regionálne školstvo a vzdelávanie dospelých Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a riaditeľom ŠIOV, Branislavom Hadárom.

Výsledky projektu majú za cieľ zmenšovať medzeru medzi potrebami pracovného trhu a úrovňou absolventov odborného vzdelávania a prípravy. Praktické vyučovanie a jeho podpora je preto základným prvkom projektu.  „Prepojením expertízy odborníkov v ŠIOV-e, relevantných partnerov na Slovensku a švajčiarskych partnerov – SFUVET (Švajčiarska federálna univerzita pre odborné vzdelávanie a prípravu) a ETH Zürich (Spolkový technologický inštitút) sme naštartovali spoluprácu, ktorá smeruje k vyššiemu zapojeniu malých a stredných zamestnávateľov do praktického vyučovania, väčšej flexibilite nášho vzdelávacieho systému v oblasti odborného vzdelávania a vytvoreniu nástrojov na podporu integrácie cudzincov na trhu práce,“ hovorí projektová manažérka ŠIOV, Mariana Mlčuchová.

V rámci predstavenia projektu odznelo aj to, že práve švajčiarsky systém odborného vzdelávania patrí k najlepším na svete. Preto hlavným cieľom tohto projektu je prenos dobrej praxe zo Švajčiarska na Slovensko a teda zlepšenie kvality odborného vzdelávania, ale aj zvýšenie atraktívnosti tohto odvetvia pre mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú o svojom povolaní. „Podľa globálneho inovačného indexu 2023 je Švajčiarsko na čele rebríčka krajín s najinovatívnejšou ekonomikou na svete, čo má viacero dôvodov, pričom si myslíme, že odborné vzdelávanie a príprava je jedným z vysvetlení tejto výkonnosti,“ povedal Erik Swars, riaditeľ pre medzinárodné vzťahy SFUVET, ktorý účastníkom konferencie predstavil systém odborného vzdelávania a prípravy.

Program konferencie ukončila panelová diskusia, v ktorej diskutovali Branislav Hadár, riaditeľ ŠIOV s Andrejom Huttom, predsedom Rady zamestnávateľov pre odborné vzdelávanie a prípravu​, Pavlom Kováčikom, prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a Norbertom Fazekasom, hlavným inštruktorom duálneho vzdelávania vo firme AGROMAČAJ a.s. Diskutujúci sa zhodli na tom, že kvalitné odborné školstvo stabilizuje pracovné miesta v regiónoch a duálne vzdelávanie pomáha priniesť do firiem kontinuitu v rámci prirodzenej fluktuácie, keďže žiak pozná pracovné prostredie a tím. Trendy spojené s digitalizáciou a dynamika súčasnej doby si však vyžadujú pružnosť a flexibilitu na strane zamestnancov a zamestnávateľov.

The post Väčšina žiakov stredných škôl sa vzdeláva v odborných školách. Preto sa dnes ťažisko tohto vzdelávania presúva na zvýšenie jeho kvality a atraktívnosti. appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

Jednou z aktivít, ktorej cieľom je aj snaha zvrátiť trend absencie prísunu mladých ľudí do sektora, je práca v rámci projektu „Zlepšenie kvality a atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy v súlade s potrebami trhu práce“. Tím zo ŠIOV rozbehol aktivity smerujúce k skvalitneniu vzdelávacieho systému a zatraktívneniu remeselných povolaní, ktorých prínos má byť viditeľný aj v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva.

V decembri 2024 si projektový tím pozval za okrúhly stôl relevantných zástupcov sektorov, aby v diskusii otvorili konkrétne témy týkajúce sa posilnenia spolupráce škôl so zamestnávateľmi, propagácie modernizácie sektorov, úprav vo vzdelávaní smerom k posilneniu tradičných odborov, ktoré ponúkajú absolventom vyššie uplatnenie sa na trhu práce. V oblasti pôdohospodárstva začali zamestnávatelia reflektovať na potrebu zvýšenia atraktivity odmeňovania a ponúkajú priemernú mesačnú mzdu na úrovni 1 458€**.

Všetky novinky v tejto oblasti, ako aj informácie o tom, kde sa môžete stretnúť s projektovým tímom v roku 2025, nájdete na našej stránke, ako aj na sociálnych sieťach (Facebook a LinkedIn).

* Zdroj: Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2022 (ZELENÁ SPRÁVA)
** Zdroj: ŠÚ SR, Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy v SR v roku 2023

The post Sektor pôdohospodárstva chce prilákať viac zamestnancov. Ponúka atraktívnejšiu priemernú mzdu, než by ste možno očakávali. appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

Keďže sa z praxe ozývajú hlasy o absencii systematickej komunikácie stredných a vysokých škôl o efektívnejšej príprave žiakov na vysokoškolské štúdium, okrúhly stôl  k tejto téme inicioval tím z projektu „Zlepšenie kvality a atraktívnosti OVP v súlade s potrebami trhu práce“ zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV). Za okrúhlym stolom diskutovali štátny tajomník Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (MŠVVaM SR) pre regionálne školstvo a vzdelávanie dospelých, pán Partila a generálny riaditeľ sekcie stredných škôl a celoživotného vzdelávania, pán Jakubík, prodekan Technickej univerzity v Košiciach, pán Babič, najvyšší management spoločnosti DT IT Solutions, riaditeľ Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach, pán Krištín a riadieľ ŠIOV, pán Hadár a ďalší.  V rámci diskusie, ktorá prebehla 11. decembra 2024, sa zúčastnení zhodli na potrebe prepojenia vyššieho odborného vzdelávania s akademickým prostredím pri príprave vysoko špecializovaných kvalifikácii pre IT sektor na úrovni SKR 5 a 6. Predstavitelia MŠVVaM SR prezentovali pripravenosť zaviesť legislatívne zmeny s cieľom zaručiť flexibilitu a otvorenosť systému naprieč všetkými jeho zložkami.

Projekt „Zlepšenie kvality a atraktívnosti OVP v súlade s potrebami trhu práce“ však pamätá aj na tých, ktorých ambíciou nie je pokračovanie v štúdiu na vysokej škole, no po skončení strednej odbornej školy chcú ísť pracovať. Počas projektového obdobia sa rovnako v spolupráci s relevantnými partnermi, primárne so zástupcami MŠVVaM SR, stredných odborných škôl a zamestnávateľov, pripraví návrh aj na zavedenie odbornej maturitnej skúšky a majstrovskej skúšky. Všetky informácie o novinkách v rámci projektových aktivít nájdete vždy na našej stránke, ako aj na sociálnych sieťach (Facebook a LinkedIn).

The post Prepojenie medzi vyšším odborným vzdelávaním a bakalárskym štúdium v príbuznom odbore bude jednoduchšie appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

Tím, ktorý pracuje na projekte Zlepšenie kvality a atraktívnosti OVP v súlade s potrebami trhu práce v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania, si 9. decembra 2024 pozval do diskusie odborníkov na migračnú problematiku a zamestnávateľov, aby si vymenili informácie, skúsenosti a najlepšie praktiky v oblasti podpory integrácie cudzincov na trhu práce.  

V rámci diskusie účastníci identifikovali potreby a osvedčené postupy v procese integrácie. Tieto poznatky  budú slúžiť ako námet pre vytvorenie  udržateľných metodík a nástrojov, ktoré zamestnávateľom pomôžu efektívne  integrovať cudzincov do pracovného prostredia. Plošné vytvorenie integračných nástrojov a metodík pre zamestnávateľov  bude jedným z výstupov projektu, realizovaného v rámci druhého Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. 

Diskutujúci sa zhodli, že prax potvrdzuje potrebu znalosti slovenčiny na to, aby sa cudzinci cítili ako súčasť tímu. Ak sa im navyše ponúkne možnosť naučiť sa aj odbornú terminológiu v slovenskom jazyku, otvára im to priestor na kariérny rast, keďže práve kvôli neznalosti odbornej slovenčiny často začínajú svoju prax na Slovensku na pozíciách, na ktoré sú prekvalifikovaní. Vízia kariérneho posunu podporuje ich lojalitu v práci a zamestnávateľovi umožňuje udržať si kvalifikovaný personál, znižovať fluktuáciu a zvyšovať celkovú spokojnosť na pracovisku. 

The post Kľúčom k úspešnej integrácii cudzincov na trhu práce je naučiť ich odbornú slovenčinu appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

Zástupcovia zamestnávateľov na stretnutí pomenovali trendy a potreby trhu, ktoré sú dnes kladené na žiakov, ktorí sa po skončení strednej odbornej školy začleňujú na trh práce. V rámci diskusie sa zarámcovali zručnosti, ktoré je potrebné lepšie reflektovať v odbornej maturite vzhľadom na výzvy 21. storočia. Spomedzi zástupcov stredných odborných škôl, ktorí boli prítomní na stretnutí, sú už teraz niektorí pripravení zapojiť sa do prípravy a pilotného otestovania noviniek, ktoré by odborná maturita mohla čoskoro priniesť do slovenských stredných škôl. Túto iniciatívu počas diskusie uvítali i zástupcovia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

Keďže spoločnou snahou všetkých prítomných je nastaviť pravidlá tak, aby dávali študentom príležitosť uspieť, boli dohodnuté ďalšie kroky, ktoré budú smerovať k tomuto cieľu.

Všetky novinky o aktivitách tohto projektu, ktorý je súčasťou Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, nájdete vždy na našej stránke a tiež na sociálnych sieťach Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (Facebook a LinkedIn).

The post Ako má vyzerať odborná maturita 21. storočia? appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.

Diskusia otvorila tému atraktivity odborného vzdelávania. Hovorilo sa o spôsobe, akým osloviť mladých ľudí a ich rodičov, a predstaviť im širokú paletu možností uplatnenia sa na trhu práce v oblasti stavebníctva. Veľký dôraz sa kládol na potrebu intenzívnejšieho prepojenia stredných odborných škôl s pracovným trhom. Účastníci hľadali spôsoby, ako intenzívnejšie prepojiť odborných pedagógov s trendmi trhu práce a získať viac odborníkov z externého prostredia do škôl.

Aby boli mladí profesionáli čo najlepšie pripravení na vstup na pracovný trh, diskutujúci hovorili aj o potrebe aktualizácie štátnych a školských vzdelávacích programov. Tie by mali lepšie odrážať potreby zamestnávateľov a trendy v stavebníctve. Nevyhnutnosťou je aj väčšie zapojenie malých živnostníkov a zamestnávateľov do vzdelávacieho procesu. Inkubátorom tohto prepojenia by mohli byť pilotné školy so silnou podporou miestnych komunít.

Nájsť riešenie na výzvy spojené s náročným vstupom malých zamestnávateľov do OVP pomôžu aj skúsenosti zo strany švajčiarskeho partnera, ktoré sa budú adaptovať na slovenské špecifiká.

Určité aktivity spojené so zvyšovaním atraktívnosti stredného odborného vzdelávania už prebiehajú v Prešovskom kraji v rámci regionálneho projektu, preto diskutujúci hľadali možnosti synergie a prepojenia s národným projektom na podporu odborného vzdelávania v tomto kraji.

Diskusia o aktuálnych výzvach a príležitostiach v OVP, ktorá nadviaže na túto úvodnú, bude s odborníkmi zo sektoru poľnohospodárstva a potravinárstva začiatkom decembra 2024.

The post Čo očakávajú zamestnávatelia od mladých profesionálov, ktorí vstupujú na pracovný trh? appeared first on ŠIOV - štátny inštitút odborného vzdelávania.