Ďakujeme, že počúvate Šiov plus. Tento podcast prináša zaujímavé rozhovory s odborníkmi a otvára dôležité témy. Venuje sa nielen odbornému a celoživotnému vzdelávaniu, ale aj najnovším trendom na trhu práce, digitalizácii vzdelávania, kariérovému poradenstvu a inovatívnym projektov, ktoré formujú budúcnosť odborného vzdelávania na stredných školách.

Vítam vás pri počúvaní prvého vydania podcastu Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Šiov plus. Moje meno je Katarína Kováčová, na Šiove mám na starosti komunikáciu a dnes sa budem rozprávať s riaditeľom Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Branislavom Hadárom, ahoj.

Ahoj.

Ďakujem, že si prijal pozvanie. Na úvod nám prosím predstav Štátny inštitút odborného vzdelávania ako organizáciu a jeho hlavnú úlohu alebo to môžeme spraviť ešte trochu inak… Stredoškoláci majú v rámci súťaží cvičných firiem za úlohu za 90 sekúnd predstaviť svoju cvičnú firmu, tak spúšťam časomieru. Páči sa.

ŠIOV alebo teda Štátny inštitút odborného vzdelávania je priamo riadená organizácia ministerstva školstva. V zmysle štatútu a kontraktu medzi ministerstvom a nami, je našou úlohou riešiť odborné vzdelávanie a prípravu a aj vzdelávanie dospelých. Takže pôsobíme hlavne v oblasti stredných odborných škôl, kde riešime množstvo tém súvisiacich so štátnymi vzdelávacími programami a nastavením určitých pravidiel, ktoré sa týkajú odborného vzdelávania. V tomto smere spolupracujeme hlavne so stavovskými a profesijnými organizáciami a potom tu máme ďalšiu veľkú oblasť a tou je vzdelávanie dospelých.

Ešte stále máš čas…

V tých oblastiach prichádzame do styku so zamestnávateľmi, stavovskými organizáciami, ale aj ďalšími organizáciami ministerstva školstva a v neposlednom rade, čo sa týka vzdelávania dospelých, tak tam v poslednom období spolupracujeme s ďalšími organizáciami, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním dospelých.

Dostaňme sa k odbornému vzdelávaniu. Odborné vzdelávanie máme v názve. Sme Štátny inštitút odborného vzdelávania. Skratku OVP, pre nezainteresovaných odborné vzdelávanie a prípravu, používame takmer každodenne. Vysvetlime si, čo všetko do odborného vzdelávania patrí a čo sú jeho najaktuálnejšie témy.

Aby som rozšíril to, čo som povedal na začiatku, tak samozrejme, do odborného vzdelávania a prípravy, patrí hlavne príprava štátnych vzdelávacích programov. Ďalej sú to súťaže, ktoré organizujeme v spolupráci s jednotlivými aktérmi a potom tu máme cvičné firmy. Máme stredisko cvičných firiem, ktoré je súčasťou siete Pen Worldwide, ktorá združuje cvičné firmy z celého sveta. Takže toto sú tie hlavné témy, čo sa týka odborného vzdelávania a prípravy.

Ale trochu sa vrátim do histórie, pretože v predchádzajúcom období sme riešili dva veľké národné projekty a to je národný projekt Duálne vzdelávanie, ktoré patrí pod odborné vzdelávanie a prípravu. A druhý projekt Systém overovania kvalifikácii, ktorý súvisí so vzdelávaním dospelých a tento národný projekt sa premieta do nového zákona o vzdelávaní dospelých, ktorý by mal platiť od 01. 01. 2025. To znamená, že my sme k tomu pripravovali určité podklady, aby sa veci z tohto projektu dostali do nového zákona. A tým pádom nadväzujem na to, čo sa bude diať budúcnosti, pretože by sme mali byť zainteresovaní aj v certifikácii inštitúcií, ktoré budú vzdelávať dospelých.

Takže, keď do toho vstúpim, tak naše skúsenosti z projektov a skúsenosti našich kolegov sa odrážajú v legislatívnych úpravách…

Tak ako som spomínal, národný projekt Duálne vzdelávanie bol v podstate podkladom k tomu, aby sa ustanovil zákon 61 v roku 2015, ktorý sa novelizoval v roku 2018 a potom 01.01.2022. A to vyplynulo aj z toho národného projektu, kde sa riešilo množstvo tém a ktoré sa potom premietli aj do legislatívneho rámca, ktorý momentálne existuje. A tie skúsenosti a znalosti, ktoré sme získali, budeme využívať aj v ďalšom pokračovaní ďalších projektov, o ktorých budeme hovoriť, takže v tomto smere nám projekty pomáhajú rozširovať pôsobenie Štátneho inštitútu odborného vzdelávania na ďalšie oblasti, súvisiace nielen so štátnym vzdelávacím programom, či legislatívou, ale aj praktickými skúsenosťami, ktoré využívame pri príprave rôznych dokumentov, čo sa týka odborného vzdelávania a prípravy.

Zároveň podotýkam, že v predchádzajúcom období sa robila Stratégia celoživotného vzdelávania na roky 21 až 30. Pripravili sme k tomu aj akčný plán v spolupráci s ministerstvom školstva. Tieto veci sa postupne kreujú, pretože na Štátnom inštitúte odborného vzdelávania spolupracujeme nielen na Slovensku s tými, ktorí majú tú oblasť na starosti, ale aj so zahraničím, takže získavame podklady a spolupracujeme v rámci Európskej únie a riešime rôzne projekty súvisiace aj so vzdelávaním dospelých.

Takže nielen vzdelávanie stredoškolákov v rámci stredných odborných škôl, ale aj vzdelávanie dospelých. Nie je to až tak dlho, čo sme to celoživotné vzdelávanie prebrali do agendy, k tomu sa ešte dostaneme… Ako hodnotíš súčasný stav odborného vzdelávania na Slovensku a ktoré oblasti sú podľa teba najväčšími výzvami?

Ten projekt (Duálne vzdelávanie) nastavil určité pravidlá, ktoré dnes už platia a zapojenie a spolupráca škôl a firiem sa zintenzívnila. Dneska to vnímame ako veľmi silnú oblasť spolupráce medzi zamestnávateľmi, stavovskými organizáciami, školami a ministerstvom. V tejto oblasti sa to veľmi silno prepojilo, hlavne v trojročných a štvorročných odboroch s maturitou, ktoré majú odbornú prax viac ako 50 percent, takže tam je to duálne vzdelávanie na vysokej úrovni. Takže tam sa tá spolupráca veľmi zintenzívnila a myslím si, že je prospešná pre obidve strany. Školy vedia ten trend udržať len ak budú spolupracovať so zamestnávateľmi. A tam sa bude tvoriť v podstate tá obsahová stránka toho štátneho vzdelávacieho programu, ktorý máme na starosti my. Štátne vzdelávacie programy vytvárame priamo v pracovných skupinách, na základe toho sa potom štátny vzdelávací program schvaľuje na ministerstve školstva a z neho sa tvoria školské vzdelávacie programy.

Takže v tomto smere sa odborné vzdelávanie v rámci kvality posunulo vpred. Vnímame rôzne projekty v jednotlivých regiónoch aj v národných projektoch, ktoré chcú zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy nielen po investičnej stránke, ale ide aj o nastavovanie procesov, ktoré prispievajú ku kvalite. Ak sa tieto procesy premietnu aj do legislatívy, odborné vzdelávanie sa posunie ešte ďalej. V porovnaní s rokmi 2013, 2015, 2017 sme sa veľmi posunuli k duálnemu vzdelávaniu a prepojeniu zamestnávateľov a stavovských organizácií s trhom. To znamená trh práce so žiakmi a školami a toto je veľmi dôležitý krok k tomu, aby sme držali kvalitu v rámci odborného vzdelávania a prípravy, len tak môžeme zabezpečiť, že absolventi budú pripravení pre potreby trhu práce. Nedarí sa to úplne vo všetkých odboroch. Záleží to aj od prístupu jednotlivých firiem či sektorov. Veľké firmy, hlavne nemecké firmy, po vzore nemeckého modelu odborného vzdelávania pristúpili seriózne k tomuto systému.

Momentálne sa v projekte zo švajčiarskeho finančného mechanizmu chceme zaoberať aj sektormi, ktoré nie úplne naskočili na túto istú vlnu ako tie, čo sú v automobilovom priemysle, elektrotechnike, „strojárine“. Takže aj v tomto smere chceme posunúť odborné vzdelávanie aj v tých sektoroch, v ktorých sa momentálne nedarí až tak dobre.

Môžeme konkretizovať odbory, v ktorých dajme tomu o duál bol záujem, ale nejako sa nepodarilo ho implementovať a ktoré práve rieši projekt, ktorý aktuálne prebieha na Štátnom inštitúte?

Ja by som sa ešte vrátil k téme duálneho vzdelávania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy. Z môjho pohľadu je kľúčové, aby sme posilňovali tzv. work-based learning, teda učenie sa priamo v pracovnom prostredí. V zahraničí je bežné, že žiaci absolvujú prax u zamestnávateľov, najčastejšie v treťom alebo štvrtom ročníku. Práve takáto skúsenosť je podľa mňa veľmi dôležitým krokom k zvýšeniu kvality prípravy žiakov na ich budúce povolanie. Takže z môjho pohľadu aj toto prispelo k tomu, že tá prax sa môže zlepšiť aj preto, lebo zamestnávatelia sú dnes inak pripravení. Vo firmách pôsobia hlavní inštruktori, ktorí prešli potrebným legislatívnym procesom a spĺňajú stanovené podmienky. Navyše, zamestnávatelia prechádzajú certifikáciou prostredníctvom stavovských a profesijných organizácií, čo pomáha udržiavať vysokú kvalitu praktického vyučovania. Aj preto si myslím, že duálne vzdelávanie dnes nabralo správny smer a má silný potenciál.

Nie všetkým sektorom sa však podarilo zapojiť rovnako úspešne. Spolu s ministerstvom školstva, stavovskými a profesijnými organizáciami vidíme ešte veľký priestor na zlepšenie v stavebníctve, poľnohospodárstve a potravinárstve. Chceli by sme, aby sa aj tieto odvetvia priblížili k úrovni sektorov, ktoré sú už v duálnom vzdelávaní veľmi silné, ako napríklad automobilový priemysel, elektrotechnika či strojárstvo. Aj preto sme v rámci Švajčiarskeho finančného mechanizmu nastavili projekt tak, aby sme sa zamerali práve na tieto oblasti a podporili ich ďalší rozvoj.

Duál nepochybne zvýšil záujem žiakov o stredné odborné vzdelávanie, pretože musíme priznať, že ešte pár rokov dozadu bolo obdobie, kedy stredné odborné vzdelávanie, zvlášť v niektorých oblastiach, zápasilo s nedostatkom žiakov. Zmenilo sa to? Zvýšil sa záujem o odborné vzdelávanie a prípravu?

V národnom projekte sa nastavovalo viacero vecí. Jednou z nich je aj plán výkonov, pretože si myslíme, že štát by mal byť pripravený na to, že bude riešiť to, čo je v súvislosti s trhom práce v rámci prípravy budúcich zamestnancov dôležité. Takže to bola jedna oblasť, kde sa urobili určité kroky, a samozrejme tým, že do procesu vstúpili zamestnávatelia a riešia motiváciu aj prepojenie so žiakmi, aj tam nastal určitý progres.

Dôležité je, aby to nebol nábor žiakov, ale výber žiakov a ukazuje sa nám, že pokiaľ je kvalita výberového procesu možná, tak samozrejme aj kvalita žiakov je úplne inde, ako bola predtým. A akonáhle tam vstupuje silný partner a to je ten zamestnávateľ, tak potom sa zvyšuje aj kvalita procesu či už pri dochádzke alebo aj pri výsledkoch. Teraz je pre žiakov omnoho dôležitejšie, mať výsledky aj v škole aj tú prax priamo u zamestnávateľov.

Čiže pokiaľ si škola vyberá a majú aj žiaci ten pocit a tú vedomosť, tak sa to odzrkadľuje v tom, ako k škole pristupujú…

Samozrejme, zamestnávateľ je nosným prvkom v tom, že sa na žiakov pozerá ako na potenciálnych budúcich zamestnancov a aj tú prípravu smeruje k tomu, aby sa v budúcnosti stali ich zamestnancami. A potom ten prístup vnímajú aj žiaci. Vnímajú to prepojenie so zamestnávateľom… inak ako keď majú iba prax na škole. Takže toto je dôležitý prvok, ktorý posilňuje motiváciu žiakov.

Viackrát sme tu spomenuli spoluprácu. Spoluprácu so školami aj so zamestnávateľmi. Ako presne prebieha tá spolupráca? Je tu priestor zo strany Šiov-u na rozšírenie tej spolupráce?

My neustále spolupracujeme so školami, medzi školami často pôsobím, chodím na školy po celom Slovensku… Vnímam aj plusové veci, aj tie, ktoré by sme mohli vylepšiť. Je tu spolupráca s vyššími územnými celkami ako hlavnými zriaďovateľmi odborných škôl. Zároveň často komunikujeme so stavovskými a profesijnými organizáciami, ktoré majú svoju Radu zamestnávateľov pre OVP. Pre mňa je dôležité, aby sme o tom debatovali, aby sme spolupracovali, či už v rámci stavovských organizácií, vyšších územných celkov, ale zároveň aj so školami. Komunikovali o tom, ako to vylepšiť, ako hľadať riešenia nielen cez štátne vzdelávacie programy, ale celkovú spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi odborného vzdelávania a prípravy. Takže v tomto smere si myslím, že Šiov je to pojítko medzi týmito aktérmi. A ja si sám beriem za úlohu vždy, že hľadám to riešenie, aby sme to posunuli zase tou kvalitou dopredu.

To si mi nahral, pretože my nemôžeme byť nejakým solitérom, ostrovom sám pre seba, ale musíme byť súčasťou nejakej siete. Čiže spolupracujeme tak ako sme hovorili so školami, zamestnávateľmi, ďalšími priamo riadenými organizáciami, rezortom školstva, ďalšími rezortmi a partnermi. Moja otázka bola pôvodne, aká je naša úloha a pozícia v tejto sieti, takže sme pojítko?

Áno, určite sme tá organizácia, ktorá prepája jednotlivých aktérov v odbornom vzdelávaní. Riešime to nielen s ministerstvom školstva, ale častokrát spolupracujeme s Nivam-om (Národný inštitút vzdelávania a mládeže), takže s pani generálnou riaditeľkou som tiež v spojení. To isté s Vúdpapom (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie) a s CVTI (Centrum vedecko-technických informácií SR). Takisto riešime so Sekciou stredných škôl a celoživotného vzdelávania na pravidelnej báze, so štátnym tajomníkom… Takže my hľadáme riešenia pre celú sieť odborných škôl a prepojenie s trhom práce, samozrejme.

Vzdelávacie trendy sa menia, aké trendy vidíš ako najrelevantnejšie pre odborné vzdelávanie v blízkej budúcnosti a zaujíma ma, či školy na ne reagujú a či reagujú dostatočne? Sú schopné a ochotné reagovať na meniace sa trendy odborného vzdelávania?

Samozrejme, nie všetky školy sú pripravené… Na Slovensku je určitá výzva riešiť optimalizáciu siete škôl, lebo máme naozaj veľa škôl, kde je menej žiakov, ako by bolo vhodné. Potom sa tam kumulujú nejaké veci, ktoré nie sú vhodné pre kvalitu vyučovacieho procesu, a tým pádom dochádza k tomu, že nevieme zabezpečiť tú kvalitu v toľkých školách a chýbajú nám, samozrejme, pedagogickí zamestnanci. To je ďalšia veľká téma, ktorú bude musieť školstvo riešiť v budúcom období. Ale je tu aj digitalizácia, zelená transformácia, umelá inteligencia.

Jedným z projektov, ktorým chceme riešiť kvalitu vzdelávania na stredných odborných školách, je Centrum excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy, kde chceme prepojiť strednú školu so zamestnávateľmi a stavovskými a profesijnými organizáciami a samozrejme aj s univerzitami. Chceme zabezpečiť, aby žiaci už na základnej škole vedeli, čo sa bude diať na stredných školách. Na školách by malo prebiehať vzdelávanie pedagogických zamestnancov a všetky tie veci, ktoré sú nové, trendové. Mali by to byť trendsetteri vo svojom sektore, školy, ktoré sa postupne stanú inštitúciami schopnými zabezpečovať nielen odborné vzdelávanie pre žiakov, ale aj vzdelávanie dospelých a pedagogických zamestnancov. Práve prebiehajúci projekt vytvára pôdu na to, aby sa v priebehu troch rokov tieto školy posunuli na vyššiu úroveň a dokázali komplexne riešiť témy, ktoré sú pre daný sektor kľúčové.

Dotkli sme sa už viacerých minulých aj súčasných projektov a treba povedať, že projekty sú neoddeliteľnou súčasťou činnosti Štátneho inštitútu odborného vzdelávania… Poďme si v skratke predstaviť aktuálne projekty, aby sme žiadny neopomenuli.

Tu musím konštatovať jednu vec, že sa nám podarilo prepojiť ministerstvo školstva so ŠIOV-om v tom zmysle, že riešime tie projekty vo veľkej spolupráci. Vytvárali sme ich spoločne, takže nie sme oddelení od toho, čo sa bude diať v budúcnosti a veľmi úzko komunikujeme aj so štátnym tajomníkom a dokonca s pánom ministrom. Takže toto si veľmi vážim v tom, že nie sme ostrovček, ktorý si vytvorí projekt a tým sa to skončí, ale skôr o tom, že ten základ sme nejaký mali predtým na ŠIOV-e a teraz riešime ďalšie projekty.

Takže len zopakujem, máme národný projekt Centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy. Potom máme Zavedenie manažérstva kvality pre OVP a vzdelávanie dospelých. To znamená, že to je ďalšia téma, ktorá je veľmi silná v rámci odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých. Dostalo sa nám cti urobiť projekt v rámci Plánu obnovy a odolnosti Repower EÚ, takže toto je ďalšia taká časť, na ktorej intenzívne pracujeme a ktorá má byť hotová v šiestom mesiaci roku 2026. Rieši sa tu nielen vybavenie škôl, ale aj vzdelávanie pedagogických zamestnancov a pripravujeme akreditovaný vzdelávací program pre dospelých. To znamená, že toto je ďalšia časť, ktorú veľmi chceme podporovať aj v budúcnosti a verím, že školy budú mať príležitosť riešiť aj vzdelávanie dospelých v jednotlivých sektoroch. A potom je štvrtý projekt, takzvaný švajčiarsky finančný mechanizmus, kde riešime, tak ako som spomínal, tie tri sektory, potom riešime vzdelávanie cudzincov, ktorí by sa mali etablovať na trh práce a hlavne jazykovo pripraviť po odbornej stránke a ďalšie témy, ktoré vyplynuli z predchádzajúcich rokov ako je odborná maturita, majstrovské skúšky a prechod Q odboru, to je tá nadstavba, ktorá by mohla plynule prejsť k bakalárskemu štúdiu, a zároveň transformácia priemysloviek na vyššie odborné alebo vyššie priemyselné školy.

Nie je to až tak dávno, čo nám pribudlo do agendy celoživotné vzdelávanie na Slovensku. Podľa môjho názoru, oprav ma ak sa mýlim, je potrebné stále zdôrazňovať jeho dôležitosť v spoločnosti. Prečo je to tak a ako ŠIOV podporuje celoživotné vzdelávanie?

Tak ako som už spomínal, my sme boli oslovení ministerstvom školstva, aby sme spolupracovali pri príprave Stratégie celoživotného vzdelávania na roky 2021 až 2030, čo sa nám podarilo schváliť vládou. Zároveň k tomu bol akčný plán, ktorý sa teraz  vyhodnocuje. Takže sme súčasťou tej prípravy stratégie a akčného plánu a veľa vecí sa nám podarilo spraviť v rámci týchto národných projektov. K tomu manažmentu kvality, tam je pri odbornom vzdelávaní a príprave a vzdelávaní dospelých jedna z vecí, ktorú chceme riešiť a to je certifikácia vzdelávacích inštitúcií, aby sme zvýšili kvalitu vzdelávania pre dospelých. Certifikácia a akreditácia. Takže jedna vec je spolupráca s Alianciou sektorových rád, ktorá bude zabezpečovať akreditáciu vzdelávacích programov, pričom my sa uchádzame o možnosť realizovať certifikáciu vzdelávacích inštitúcií.

Okrem toho riešime viacero projektov, ktoré sa premietajú do našej agendy v oblasti vzdelávania dospelých, napríklad európsku platformu EPALE, iniciatívu Europass či činnosť Národného koordinátora vzdelávania dospelých (NKVD). V rámci krajín V4 analyzujeme systém individuálnych vzdelávacích účtov, pretože ministerstvo školstva pripravuje nielen platformu, ale aj systém vzdelávania cez individuálne vzdelávacie účty, pri ktorého tvorbe budeme nápomocní. Nespomenul som možno všetky, ale beriem to ako výber toho, čo mi momentálne napadlo, ale tých tém je omnoho viac.

Moji kolegovia by ma možno ešte upozornili na to, že máme regionálne centrá. Podarilo sa nám uskutočniť jednu zásadnú vec, že máme v regiónoch ľudí, ktorí riešia priame platby pre zamestnávateľov, zároveň riešia spoluprácu medzi základnými školami a strednými školami a zamestnávateľmi pri duálnom vzdelávaní. Určite im teraz pribudne agenda súvisiaca so vzdelávaním dospelých a samozrejme budú nápomocní aj v rámci projektov.

A druhá vec, ktorá ma teší, že sa nám podarilo cez národný projekt riešiť TalentCentrum,  ktoré je momentálne v Nitre, následne na to vzniklo v Trnave a tu zabezpečujeme cez ŠIOV, aby sa žiaci správne zorientovali na trhu práce, respektíve aby si správne vybrali svoje budúce povolanie. Chceme im dať prehľad toho, čo sa deje v rámci odborného vzdelávania a prípravy a kde by sa mohli v budúcnosti uplatniť. Každý, kto má záujem, sa môže ísť pozrieť. Je to úspešný projekt z hľadiska toho, že deti a ich kariéroví poradcovia si to veľmi pochvaľujú a vracajú sa späť. A to je pre nás najlepšia vizitka toho, že to má zmysel. Čoskoro podpisujeme memorandum aj so Žilinským vyšším územným celkom, takže malo by vzniknúť TalentCentrum aj v Žiline a verím, že ani Bratislava neostane pozadu a tiež debatujeme s Prešovským samosprávnym krajom aj Košickým samosprávnym krajom a dúfam, že aj s Trenčianskym, aby sa deti, ale aj rodičia mohli správne rozhodovať pri príprave toho, čomu sa budú venovať v rámci štúdia a následne v rámci svojej práce.

Keď bolo TalentCentrum ešte len v Nitre, bolo vyťažené na celé mesiace dopredu. Navštevovali ho celé školské exkurzie aj jednotliví žiaci so svojimi rodičmi, ktorí sa rozhodovali o budúcej strednej škole. Dnes sa sieť rozširuje, k Nitre pribudla Trnava a v pláne je aj Žilina či ďalšie mestá. Ak by sme mali niečo odkázať budúcim stredoškolákom, ktorí uvažujú nad svojou kariérnou cestou a zvažujú, či zvoliť strednú odbornú školu alebo inú alternatívu, čo by to bolo? Je dôležité meniť pohľad na odborné školstvo – nie je to žiadna prekážka v ďalšom rozvoji, práve naopak, pre mnohých mladých ľudí predstavuje štartovaciu dráhu k úspešnej kariére.

Keď deti prichádzali do TalentCentra, mnohé z nich si mysleli, že zo strednej odbornej školy sa nedá pokračovať na vysokú školu. Samozrejme, nie je to pravda – neplatilo to ani v minulosti a už vôbec nie dnes, pokiaľ má odborná škola svoju kvalitu. Z môjho pohľadu majú žiaci plnohodnotný priestor na ďalší rozvoj a ak majú ambíciu, môžu sa bez problémov dostať na vysokú školu. Absolventi odborných škôl sú často veľmi dobrí odborníci a darí sa im aj vo vysokoškolskom štúdiu. Silný základ, ktorý získajú na strednej škole – najmä v predmetoch ako matematika, fyzika či ďalších všeobecnovzdelávacích oblastiach – im dáva pevný predpoklad pre pokračovanie vo vzdelávaní a neskôr aj pre úspešné uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali. Stredná odborná škola teda rozhodne nie je uzavretou skrinkou, ktorá neumožňuje ďalšie vzdelávanie. Ešte poviem k tzv. Q odborom. To je trojročná nadstavba, kde zamestnávatelia v niektorých prípadoch riešia nadodborné vzdelávanie, teda odborné vzdelávanie vo vyššej úrovni a tam už naozaj dochádza k tej kvalite priamo s tým zamestnávateľom a to má veľký význam pre budúcnosť v rámci odborného vzdelávania a prípravy.

Ako vyzerá budúcnosť odborného vzdelávania na Slovensku v porovnaní so zvyškom Európy?

Myslím, že sme nastúpili správny trend. To prepojenie so zamestnávateľmi je nevyhnutné, jednoznačne to bez toho nepôjde. Naštartovali sme určitý proces, ale treba v ňom pokračovať. V okolitých krajinách ako Nemecko, Rakúsko, kde to už beží dlhšie obdobie, sú tie podmienky už iné. A my sme sa síce inšpirovali Rakúskom, ale teraz napríklad nedávno sme boli oslovení rakúskymi kolegami, aby sme pomohli Srbom sa zorientovať v duálnom systéme vzdelávania, takže aj my sme už určitá inšpirácia. Samozrejme, najdôležitejšie je to prepojenie so zamestnávateľmi a to nie je jednoduché. Ale je to len začiatok cesty a v tej treba pokračovať, aby tá spolupráca fungovala stále lepšie a lepšie. Sme stále len na začiatku celého procesu, no dôležité je, aby sme si navzájom nekládli prekážky, ale naopak spolupracovali. Ak sa do tohto úsilia zapoja všetci aktéri – školy, pedagogickí zamestnanci, žiaci, zamestnávatelia, stavovské a profesijné organizácie aj štát, systém môže fungovať efektívne. Až potom budeme môcť povedať, že sme vytvorili kvalitné prostredie pre odborné vzdelávanie a prípravu.

Aký je kľúčový úspech Štátneho inštitútu odborného vzdelávania za posledné obdobie?

V podstate pre mňa je dôležitá spolupráca so všetkými aktérmi odborného vzdelávania a prípravy. Ten rešpekt, či už partnerov, či ministerstva školstva alebo priamo riadených organizácií a hlavne vo vnútri Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, aby sme vytvorili tím, ktorý chce posunúť odborné vzdelávanie, ale aj vzdelávanie dospelých na vyššiu úroveň. A toto je dôležité, aby sme si to všetci uvedomili a na tomto pracujem od začiatku, ako som prišiel, aby sme sa navzájom rešpektovali a hlavne aby sme navzájom spolupracovali. Rozumiem, že úspechom môžu byť aj štyri nové projekty, ktoré sa podarilo získať, ale nesmieme zaspať na vavrínoch na druhú stranu. Pre mňa je úspech aj to, že sa vytvára tím, ktorý to chce posunúť dopredu a ja im pomáham v tom, že som tam, že budem nápomocný v týchto veciach a budem spolupracovať so všetkými aktérmi, ktorí chcú spolupracovať, takže pre mňa je to taký komplex tých vecí, ktoré sa na ŠIOV-e podarili a to si myslím, že je dôležité, že chceme byť rešpektovanou inštitúciou.

Posledná otázka… Čo teba inšpiruje a motivuje v práci na čele Štátneho inštitútu odborného vzdelávania?

Ťažká otázka z môjho pohľadu. Ľahká otázka, ťažká odpoveď. Prišiel som zo sféry, kde som riešil naozaj biznisové veci a za tých 20 rokov v automobilovom priemysle som sa veľa naučil a teraz nastal čas, keď človek chce tie skúsenosti a znalosti nejakým spôsobom využiť v prospech niečoho zmysluplného a pre mňa vzdelávanie bola jedna z vecí, ktorú som chcel robiť, pretože ja sám som zavádzal duálne vzdelávanie vo veľkej firme a v každom prípade sú to veci, ktoré ma posunuli dopredu. Toto je pre mňa taká motivácia, odovzdať tie poznatky ďalšej generácii, ktorá bude na tom ďalej pracovať a tie moje skúsenosti a znalosti využiť v prospech všetkých. Takže toto je moja vnútorná motivácia.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a za to, že si si našiel čas. Poslucháčom, ďakujeme za pozornosť. Toto bolo prvé vydanie podcastu Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, budeme pokračovať ďalšími zaujímavými témami a hosťami.